I. vojenské mapovanie (1764 - 1787)
Source identification
Source title:
I. vojenské mapovanie (1764 - 1787)
Source type:
Spatial data set
Source content:
Toto mapovanie, nazývané aj jozefínské (podľa rakúsko-uhorského panovníka Jozefa II.) bolo prvým systematickým mapovaním rozľahlého územia rakúsko-uhorskej monarchie. Dnešné územie Slovenska je na 210 úplných sekciách a ďalších asi 60 sekciách, ktoré podľa dnešných štátnych hraníc do nášho územia väčšou či menšou čiastkou zasahujú. S prestávkami bolo mapovanie vykonané v rokoch 1769 až 1785. Polohopisným podkladom na našom území bola Müllerova mapa Uhorska z roku 1709 v mierke 1:137 000. Pevné význačné body boli vynesené do vymeriavacích listov v mierke 1:28 800. Sieť zvolených bodov bola zhusťovaná pretínaním (meraním uhlov astrolábom) a potom na takomto podklade bol s čiastočným využitím meračského stola zakresľovaný vojensky dôležitý polohopis a pôdny reliéf. Väčšinou sa však používala metóda „a la vue“ t.j. odhad od oka, pri ktorej sa pohyboval topograf spravidla na koni a vzdialenosti určoval krokovaním. Jeden dôstojník mal za letnú sezónu zmapovať najmenej 6 štvorcových míľ, čo predstavuje asi 350 kilometrov štvorcových. Na území Slovenska sa pracovalo už o čosi presnejšie, pretože v bývalom Uhorsku boli v tom čase už zmerané zakladnice s astronomickou orientáciou. Terénny reliéf bol znázornený šrafovaním podľa zásady „čím vyšší, tým tmavší“. Prevažná časť mapových sekcií bola vyhotovená v tzv. jednoduchej vojenskej mierke 1:28 800 (výnimočne 1:14 400), pričom 400 viedenských siah alebo 1 000 krokov bolo zmenšované na dĺžku 1 viedenského palca. Každá sekcia týchto súborov má rozmer 23,5 x 15,5 viedenských palcov, t.j. 618x408 mm. Hneď pri začatí mapovania boli síce dané dôstojníkom inštrukcie o tom, čo má byť predmetom merania a zobrazenia, ale metóda – spôsob zisťovania a zaznamenania obsahu mapy – nebola predpísaná. Každý topograf - mapér, mal určitú voľnosť zariadiť sa podľa vlastných predstáv a vlastného vkusu. Značkový kľúč nebol spočiatku prísne dodržiavaný a niekedy bola mapová symbolika mierne upravovaná. Mapové listy boli ručne kolorované v piatich farbách ale na viacerých mapových listov bolo aj viac farieb resp. odtieňov tej istej farby. Celková presnosť polohopisného obsahu bola aj niekoľko kilometrov.
Public access constraints:
Unique resource identifier:
Responsible organization:
Resource provider
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk
Keywords:
Resource published/last revised/created date:
Creation: 3/31/2022
Frequency of maintenance and updates:
not planned
Source language:
Slovak
Character encoding:
utf8
Spatial resolution:
Spatial scope:
Westernmost coordinates:
16.8300°
Easternmost coordinates:
22.5700°
Southernmost coordinates:
47.7300°
Northernmost coordinates:
49.6100°
Spatial representation type:
grid
Coordinate reference system:
Resource Distribution Information
Other source electronic addresses:
https://tiles.geocloud.sk/mapproxy/service?REQUEST=GetCapabilities&SERVICE=WMTShttps://tiles.geocloud.sk/mapproxy/wmts/1.0.0/WMTSCapabilities.xmlhttps://tiles.geocloud.sk/mapproxy/service?SERVICE=WMTS&REQUEST=GetTile&VERSION=1.0.0&LAYER=vm_I&STYLE=default&TILEMATRIXSET=mzpsr_sjtsk_grid&TILEMATRIX=8&TILEROW=78&TILECOL=15&FORMAT=image%2Fpng
Distribution format:
Name: gml+xml Version: unknown
Resource quality information
Lineage:
Toto mapovanie, nazývané aj jozefínské (podľa rakúsko-uhorského panovníka Jozefa II.) bolo prvým systematickým mapovaním rozľahlého územia rakúsko-uhorskej monarchie. Dnešné územie Slovenska je na 210 úplných sekciách a ďalších asi 60 sekciách, ktoré podľa dnešných štátnych hraníc do nášho územia väčšou či menšou čiastkou zasahujú. S prestávkami bolo mapovanie vykonané v rokoch 1769 až 1785. Polohopisným podkladom na našom území bola Müllerova mapa Uhorska z roku 1709 v mierke 1:137 000. Pevné význačné body boli vynesené do vymeriavacích listov v mierke 1:28 800. Sieť zvolených bodov bola zhusťovaná pretínaním (meraním uhlov astrolábom) a potom na takomto podklade bol s čiastočným využitím meračského stola zakresľovaný vojensky dôležitý polohopis a pôdny reliéf. Väčšinou sa však používala metóda „a la vue“ t.j. odhad od oka, pri ktorej sa pohyboval topograf spravidla na koni a vzdialenosti určoval krokovaním. Jeden dôstojník mal za letnú sezónu zmapovať najmenej 6 štvorcových míľ, čo predstavuje asi 350 kilometrov štvorcových. Na území Slovenska sa pracovalo už o čosi presnejšie, pretože v bývalom Uhorsku boli v tom čase už zmerané zakladnice s astronomickou orientáciou. Terénny reliéf bol znázornený šrafovaním podľa zásady „čím vyšší, tým tmavší“. Prevažná časť mapových sekcií bola vyhotovená v tzv. jednoduchej vojenskej mierke 1:28 800 (výnimočne 1:14 400), pričom 400 viedenských siah alebo 1 000 krokov bolo zmenšované na dĺžku 1 viedenského palca. Každá sekcia týchto súborov má rozmer 23,5 x 15,5 viedenských palcov, t.j. 618x408 mm. Hneď pri začatí mapovania boli síce dané dôstojníkom inštrukcie o tom, čo má byť predmetom merania a zobrazenia, ale metóda – spôsob zisťovania a zaznamenania obsahu mapy – nebola predpísaná. Každý topograf - mapér, mal určitú voľnosť zariadiť sa podľa vlastných predstáv a vlastného vkusu. Značkový kľúč nebol spočiatku prísne dodržiavaný a niekedy bola mapová symbolika mierne upravovaná. Mapové listy boli ručne kolorované v piatich farbách ale na viacerých mapových listov bolo aj viac farieb resp. odtieňov tej istej farby. Celková presnosť polohopisného obsahu bola aj niekoľko kilometrov.
Metadata
Metadata contact title:
Point of contact
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk
Metadata language:
Slovak
Metadata date:
12/5/2023