II. vojenské mapovanie (1810 - 1869)
Identifikácia zdroja
Názov zdroja:
II. vojenské mapovanie (1810 - 1869)
Druh zdroja:
Súbor priestorových údajov
Obsah zdroja:
nazývané aj františkovo (podľa rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka I.) bolo prvým skutočným mapovým dielom vybudovaným na vedeckých (geodetických) základoch. Keďže mali mapy I. vojenského mapovania celý rad nedostatkov ako napr. neveľká presnosť, nejednotnosť diela, problémy s aktualizáciou alebo zastarávanie obsahu pristúpila generalita rakúsko-uhorskej armády k budovaniu II. vojenského mapovania. Sekcie II. vojenského mapovania z územia Slovenska pochádzajú prevažne z dvoch etáp. V rokoch 1819 – 1827 bolo zmapované severouhorské pohraničie. Stredoslovenské a juhoslovenské sekcie sú potom z rokov 1837-1858. Celkovo pripadá na územie Slovenska 270 sekcií rovnakého formátu a mierky ako pri I. vojenskom mapovaní, no klad listov nie je totožný. Bol tu v oveľa väčšej miere využitý zmenšený katastrálny polohopis, ktorý bol pri mapovaná zjednodušený a doplnený a vojenskú náplň. Pri znázornení terénneho reliéfu bolo prvýkrát použité šrafovanie podľa saského majora G. H. Lehmanna (1765-1811). Veľkosť spádu je pri tejto metóde vyjadrená intenzitou šráf (čím strmší, tým hustejší, tmavší). Jeden topograf s pomocníkom zmapoval za 6 mesiacov terénnych prác až 700 kilometrov štvorcových. V zimnom období boli vymeriavacie listy adjustované použitím 8 farieb a 3 odtieňov šedo-čiernej. V závere mapovacích prác, okolo roku 1860, boli okrem výšok zobrazených trigonometrických bodov domeriavané aj výšky niektorých výrazných polohopisných bodov, prípadne terénnych tvarov vo forme kót. Z jednotlivých originálov boli robené fotografické kópie (čierno-biele). Litograficky sa rozmnožovali len vybrané sekcie, najmä územia mapované v mierke 1:14 400. Pravý okraj (tak ako pri I. voj. mapovaní) obsahuje údaje o sídlach na sekcii zobrazených (o domoch, stajniach a možnostiach ubytovania vojenských jednotiek) a údaje o vyhotoviteľovi sekcie. Celková presnosť polohopisného obsahu je rádovo v desiatkach metrov.
Obmedzenia verejného prístupu:
Podmienky uplatňované na prístup a použitie:
Jedinečný identifikátor zdroja:
Zodpovedná organizácia:
Poskytovateľ zdroja
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk
Kľúčové slová:
Dátum uverejnenia/poslednej revízie/vytvorenia zdroja:
Vytvorenie: 12. 10. 2021
Početnosť údržby a aktualizácie:
neplánovane
Jazyk zdroja:
Slovenský
Kódovanie znakov:
utf8
Priestorové rozlíšenie:
Priestorový rozsah:
Najzápadnejšie súradnice:
16.8300°
Najvýchodnejšie súradnice:
22.5700°
Najjužnejšie súradnice:
47.7300°
Najsevernejšie súradnice:
49.6100°
Typ priestorovej reprezentácie:
grid
Súradnicový referenčný systém:
Informácie o distribúcii zdroja
Iné elektronické adresy zdroja:
https://tiles.geocloud.sk/mapproxy/service?REQUEST=GetCapabilities&SERVICE=WMTShttps://tiles.geocloud.sk/mapproxy/wmts/1.0.0/WMTSCapabilities.xmlhttps://tiles.geocloud.sk/mapproxy/service?SERVICE=WMTS&REQUEST=GetTile&VERSION=1.0.0&LAYER=vm_II&STYLE=default&TILEMATRIXSET=mzpsr_sjtsk_grid&TILEMATRIX=8&TILEROW=78&TILECOL=15&FORMAT=image%2Fpng
Distribučný formát:
Názov: gml+xml Verzia: unknown
Informácie o kvalite zdroja
Pôvod:
nazývané aj františkovo (podľa rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka I.) bolo prvým skutočným mapovým dielom vybudovaným na vedeckých (geodetických) základoch. Keďže mali mapy I. vojenského mapovania celý rad nedostatkov ako napr. neveľká presnosť, nejednotnosť diela, problémy s aktualizáciou alebo zastarávanie obsahu pristúpila generalita rakúsko-uhorskej armády k budovaniu II. vojenského mapovania. Sekcie II. vojenského mapovania z územia Slovenska pochádzajú prevažne z dvoch etáp. V rokoch 1819 – 1827 bolo zmapované severouhorské pohraničie. Stredoslovenské a juhoslovenské sekcie sú potom z rokov 1837-1858. Celkovo pripadá na územie Slovenska 270 sekcií rovnakého formátu a mierky ako pri I. vojenskom mapovaní, no klad listov nie je totožný. Bol tu v oveľa väčšej miere využitý zmenšený katastrálny polohopis, ktorý bol pri mapovaná zjednodušený a doplnený a vojenskú náplň. Pri znázornení terénneho reliéfu bolo prvýkrát použité šrafovanie podľa saského majora G. H. Lehmanna (1765-1811). Veľkosť spádu je pri tejto metóde vyjadrená intenzitou šráf (čím strmší, tým hustejší, tmavší). Jeden topograf s pomocníkom zmapoval za 6 mesiacov terénnych prác až 700 kilometrov štvorcových. V zimnom období boli vymeriavacie listy adjustované použitím 8 farieb a 3 odtieňov šedo-čiernej. V závere mapovacích prác, okolo roku 1860, boli okrem výšok zobrazených trigonometrických bodov domeriavané aj výšky niektorých výrazných polohopisných bodov, prípadne terénnych tvarov vo forme kót. Z jednotlivých originálov boli robené fotografické kópie (čierno-biele). Litograficky sa rozmnožovali len vybrané sekcie, najmä územia mapované v mierke 1:14 400. Pravý okraj (tak ako pri I. voj. mapovaní) obsahuje údaje o sídlach na sekcii zobrazených (o domoch, stajniach a možnostiach ubytovania vojenských jednotiek) a údaje o vyhotoviteľovi sekcie. Celková presnosť polohopisného obsahu je rádovo v desiatkach metrov.
Metaúdaje
Kontaktné miesto pre metaúdaje:
Kontaktné miesto
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk
Jazyk metaúdajov:
Slovenský
Dátum metaúdajov:
5. 12. 2023