II. vojenské mapovanie (1810 - 1869)
Source identification
Source title:
II. vojenské mapovanie (1810 - 1869)
Source type:
Spatial data set
Source content:
nazývané aj františkovo (podľa rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka I.) bolo prvým skutočným mapovým dielom vybudovaným na vedeckých (geodetických) základoch. Keďže mali mapy I. vojenského mapovania celý rad nedostatkov ako napr. neveľká presnosť, nejednotnosť diela, problémy s aktualizáciou alebo zastarávanie obsahu pristúpila generalita rakúsko-uhorskej armády k budovaniu II. vojenského mapovania. Sekcie II. vojenského mapovania z územia Slovenska pochádzajú prevažne z dvoch etáp. V rokoch 1819 – 1827 bolo zmapované severouhorské pohraničie. Stredoslovenské a juhoslovenské sekcie sú potom z rokov 1837-1858. Celkovo pripadá na územie Slovenska 270 sekcií rovnakého formátu a mierky ako pri I. vojenskom mapovaní, no klad listov nie je totožný. Bol tu v oveľa väčšej miere využitý zmenšený katastrálny polohopis, ktorý bol pri mapovaná zjednodušený a doplnený a vojenskú náplň. Pri znázornení terénneho reliéfu bolo prvýkrát použité šrafovanie podľa saského majora G. H. Lehmanna (1765-1811). Veľkosť spádu je pri tejto metóde vyjadrená intenzitou šráf (čím strmší, tým hustejší, tmavší). Jeden topograf s pomocníkom zmapoval za 6 mesiacov terénnych prác až 700 kilometrov štvorcových. V zimnom období boli vymeriavacie listy adjustované použitím 8 farieb a 3 odtieňov šedo-čiernej. V závere mapovacích prác, okolo roku 1860, boli okrem výšok zobrazených trigonometrických bodov domeriavané aj výšky niektorých výrazných polohopisných bodov, prípadne terénnych tvarov vo forme kót. Z jednotlivých originálov boli robené fotografické kópie (čierno-biele). Litograficky sa rozmnožovali len vybrané sekcie, najmä územia mapované v mierke 1:14 400. Pravý okraj (tak ako pri I. voj. mapovaní) obsahuje údaje o sídlach na sekcii zobrazených (o domoch, stajniach a možnostiach ubytovania vojenských jednotiek) a údaje o vyhotoviteľovi sekcie. Celková presnosť polohopisného obsahu je rádovo v desiatkach metrov.
Conditions applied to access and use:
Public access constraints:
Unique resource identifier:
Responsible organization:
Resource provider
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk
Keywords:
Resource published/last revised/created date:
Creation: 10/12/2021
Frequency of maintenance and updates:
not planned
Source language:
Slovak
Character encoding:
utf8
Spatial resolution:
Spatial scope:
Westernmost coordinates:
16.8300°
Easternmost coordinates:
22.5700°
Southernmost coordinates:
47.7300°
Northernmost coordinates:
49.6100°
Spatial representation type:
grid
Coordinate reference system:
Resource Distribution Information
Other source electronic addresses:
https://tiles.geocloud.sk/mapproxy/service?REQUEST=GetCapabilities&SERVICE=WMTShttps://tiles.geocloud.sk/mapproxy/wmts/1.0.0/WMTSCapabilities.xmlhttps://tiles.geocloud.sk/mapproxy/service?SERVICE=WMTS&REQUEST=GetTile&VERSION=1.0.0&LAYER=vm_II&STYLE=default&TILEMATRIXSET=mzpsr_sjtsk_grid&TILEMATRIX=8&TILEROW=78&TILECOL=15&FORMAT=image%2Fpng
Distribution format:
Name: gml+xml Version: unknown
Resource quality information
Lineage:
nazývané aj františkovo (podľa rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka I.) bolo prvým skutočným mapovým dielom vybudovaným na vedeckých (geodetických) základoch. Keďže mali mapy I. vojenského mapovania celý rad nedostatkov ako napr. neveľká presnosť, nejednotnosť diela, problémy s aktualizáciou alebo zastarávanie obsahu pristúpila generalita rakúsko-uhorskej armády k budovaniu II. vojenského mapovania. Sekcie II. vojenského mapovania z územia Slovenska pochádzajú prevažne z dvoch etáp. V rokoch 1819 – 1827 bolo zmapované severouhorské pohraničie. Stredoslovenské a juhoslovenské sekcie sú potom z rokov 1837-1858. Celkovo pripadá na územie Slovenska 270 sekcií rovnakého formátu a mierky ako pri I. vojenskom mapovaní, no klad listov nie je totožný. Bol tu v oveľa väčšej miere využitý zmenšený katastrálny polohopis, ktorý bol pri mapovaná zjednodušený a doplnený a vojenskú náplň. Pri znázornení terénneho reliéfu bolo prvýkrát použité šrafovanie podľa saského majora G. H. Lehmanna (1765-1811). Veľkosť spádu je pri tejto metóde vyjadrená intenzitou šráf (čím strmší, tým hustejší, tmavší). Jeden topograf s pomocníkom zmapoval za 6 mesiacov terénnych prác až 700 kilometrov štvorcových. V zimnom období boli vymeriavacie listy adjustované použitím 8 farieb a 3 odtieňov šedo-čiernej. V závere mapovacích prác, okolo roku 1860, boli okrem výšok zobrazených trigonometrických bodov domeriavané aj výšky niektorých výrazných polohopisných bodov, prípadne terénnych tvarov vo forme kót. Z jednotlivých originálov boli robené fotografické kópie (čierno-biele). Litograficky sa rozmnožovali len vybrané sekcie, najmä územia mapované v mierke 1:14 400. Pravý okraj (tak ako pri I. voj. mapovaní) obsahuje údaje o sídlach na sekcii zobrazených (o domoch, stajniach a možnostiach ubytovania vojenských jednotiek) a údaje o vyhotoviteľovi sekcie. Celková presnosť polohopisného obsahu je rádovo v desiatkach metrov.
Metadata
Metadata contact title:
Point of contact
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk
Metadata language:
Slovak
Metadata date:
12/5/2023