1. Home
  2. II. vojenské mapovanie (1810 - 1869)

II. vojenské mapovanie (1810 - 1869)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Save as ISO XML Save as DCAT XML Open in the National Geoportal

Source identification

Source title:

II. vojenské mapovanie (1810 - 1869)

Source type:

Spatial data set

Source content:

nazývané aj františkovo (podľa rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka I.) bolo prvým skutočným mapovým dielom vybudovaným na vedeckých (geodetických) základoch. Keďže mali mapy I. vojenského mapovania celý rad nedostatkov ako napr. neveľká presnosť, nejednotnosť diela, problémy s aktualizáciou alebo zastarávanie obsahu pristúpila generalita rakúsko-uhorskej armády k budovaniu II. vojenského mapovania. Sekcie II. vojenského mapovania z územia Slovenska pochádzajú prevažne z dvoch etáp. V rokoch 1819 – 1827 bolo zmapované severouhorské pohraničie. Stredoslovenské a juhoslovenské sekcie sú potom z rokov 1837-1858. Celkovo pripadá na územie Slovenska 270 sekcií rovnakého formátu a mierky ako pri I. vojenskom mapovaní, no klad listov nie je totožný. Bol tu v oveľa väčšej miere využitý zmenšený katastrálny polohopis, ktorý bol pri mapovaná zjednodušený a doplnený a vojenskú náplň. Pri znázornení terénneho reliéfu bolo prvýkrát použité šrafovanie podľa saského majora G. H. Lehmanna (1765-1811). Veľkosť spádu je pri tejto metóde vyjadrená intenzitou šráf (čím strmší, tým hustejší, tmavší). Jeden topograf s pomocníkom zmapoval za 6 mesiacov terénnych prác až 700 kilometrov štvorcových. V zimnom období boli vymeriavacie listy adjustované použitím 8 farieb a 3 odtieňov šedo-čiernej. V závere mapovacích prác, okolo roku 1860, boli okrem výšok zobrazených trigonometrických bodov domeriavané aj výšky niektorých výrazných polohopisných bodov, prípadne terénnych tvarov vo forme kót. Z jednotlivých originálov boli robené fotografické kópie (čierno-biele). Litograficky sa rozmnožovali len vybrané sekcie, najmä územia mapované v mierke 1:14 400. Pravý okraj (tak ako pri I. voj. mapovaní) obsahuje údaje o sídlach na sekcii zobrazených (o domoch, stajniach a možnostiach ubytovania vojenských jednotiek) a údaje o vyhotoviteľovi sekcie. Celková presnosť polohopisného obsahu je rádovo v desiatkach metrov.

Conditions applied to access and use:

Responsible organization:

Resource provider
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235, Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk

Resource published/last revised/created date:

Creation: 10/12/2021

Frequency of maintenance and updates:

not planned

Source language:

Slovak

Character encoding:

utf8

Spatial resolution:

Scale number: 10000

Spatial scope:

Northernmost coordinates: 49.6100°
Southernmost coordinates: 47.7300°
Easternmost coordinates: 22.5700°
Westernmost coordinates: 16.8300°
Northernmost coordinates: 49.6100°
Westernmost coordinates: 16.8300°
Easternmost coordinates: 22.5700°
Southernmost coordinates: 47.7300°

Spatial scope:

Westernmost coordinates: 16.8300°
Easternmost coordinates: 22.5700°
Southernmost coordinates: 47.7300°
Northernmost coordinates: 49.6100°

Spatial representation type:

grid

Coordinate reference system:

Resource Distribution Information

Distribution format:

Name: gml+xml Version: unknown

Resource quality information

Lineage:

nazývané aj františkovo (podľa rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka I.) bolo prvým skutočným mapovým dielom vybudovaným na vedeckých (geodetických) základoch. Keďže mali mapy I. vojenského mapovania celý rad nedostatkov ako napr. neveľká presnosť, nejednotnosť diela, problémy s aktualizáciou alebo zastarávanie obsahu pristúpila generalita rakúsko-uhorskej armády k budovaniu II. vojenského mapovania. Sekcie II. vojenského mapovania z územia Slovenska pochádzajú prevažne z dvoch etáp. V rokoch 1819 – 1827 bolo zmapované severouhorské pohraničie. Stredoslovenské a juhoslovenské sekcie sú potom z rokov 1837-1858. Celkovo pripadá na územie Slovenska 270 sekcií rovnakého formátu a mierky ako pri I. vojenskom mapovaní, no klad listov nie je totožný. Bol tu v oveľa väčšej miere využitý zmenšený katastrálny polohopis, ktorý bol pri mapovaná zjednodušený a doplnený a vojenskú náplň. Pri znázornení terénneho reliéfu bolo prvýkrát použité šrafovanie podľa saského majora G. H. Lehmanna (1765-1811). Veľkosť spádu je pri tejto metóde vyjadrená intenzitou šráf (čím strmší, tým hustejší, tmavší). Jeden topograf s pomocníkom zmapoval za 6 mesiacov terénnych prác až 700 kilometrov štvorcových. V zimnom období boli vymeriavacie listy adjustované použitím 8 farieb a 3 odtieňov šedo-čiernej. V závere mapovacích prác, okolo roku 1860, boli okrem výšok zobrazených trigonometrických bodov domeriavané aj výšky niektorých výrazných polohopisných bodov, prípadne terénnych tvarov vo forme kót. Z jednotlivých originálov boli robené fotografické kópie (čierno-biele). Litograficky sa rozmnožovali len vybrané sekcie, najmä územia mapované v mierke 1:14 400. Pravý okraj (tak ako pri I. voj. mapovaní) obsahuje údaje o sídlach na sekcii zobrazených (o domoch, stajniach a možnostiach ubytovania vojenských jednotiek) a údaje o vyhotoviteľovi sekcie. Celková presnosť polohopisného obsahu je rádovo v desiatkach metrov.

Metadata

Metadata contact title:

Point of contact
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235, Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk

Metadata language:

Slovak

Metadata date:

12/5/2023