I. vojenské mapovanie (1764 - 1787)

I. vojenské mapovanie (1764 - 1787)

Súbor priestorových údajov

Toto mapovanie, nazývané aj jozefínské (podľa rakúsko-uhorského panovníka Jozefa II.) bolo prvým systematickým mapovaním rozľahlého územia rakúsko-uhorskej monarchie. Dnešné územie Slovenska je na 210 úplných sekciách a ďalších asi 60 sekciách, ktoré podľa dnešných štátnych hraníc do nášho územia väčšou či menšou čiastkou zasahujú. S prestávkami bolo mapovanie vykonané v rokoch 1769 až 1785. Polohopisným podkladom na našom území bola Müllerova mapa Uhorska z roku 1709 v mierke 1:137 000. Pevné význačné body boli vynesené do vymeriavacích listov v mierke 1:28 800. Sieť zvolených bodov bola zhusťovaná pretínaním (meraním uhlov astrolábom) a potom na takomto podklade bol s čiastočným využitím meračského stola zakresľovaný vojensky dôležitý polohopis a pôdny reliéf. Väčšinou sa však používala metóda „a la vue“ t.j. odhad od oka, pri ktorej sa pohyboval topograf spravidla na koni a vzdialenosti určoval krokovaním. Jeden dôstojník mal za letnú sezónu zmapovať najmenej 6 štvorcových míľ, čo predstavuje asi 350 kilometrov štvorcových. Na území Slovenska sa pracovalo už o čosi presnejšie, pretože v bývalom Uhorsku boli v tom čase už zmerané zakladnice s astronomickou orientáciou. Terénny reliéf bol znázornený šrafovaním podľa zásady „čím vyšší, tým tmavší“. Prevažná časť mapových sekcií bola vyhotovená v tzv. jednoduchej vojenskej mierke 1:28 800 (výnimočne 1:14 400), pričom 400 viedenských siah alebo 1 000 krokov bolo zmenšované na dĺžku 1 viedenského palca. Každá sekcia týchto súborov má rozmer 23,5 x 15,5 viedenských palcov, t.j. 618x408 mm. Hneď pri začatí mapovania boli síce dané dôstojníkom inštrukcie o tom, čo má byť predmetom merania a zobrazenia, ale metóda – spôsob zisťovania a zaznamenania obsahu mapy – nebola predpísaná. Každý topograf - mapér, mal určitú voľnosť zariadiť sa podľa vlastných predstáv a vlastného vkusu. Značkový kľúč nebol spočiatku prísne dodržiavaný a niekedy bola mapová symbolika mierne upravovaná. Mapové listy boli ručne kolorované v piatich farbách ale na viacerých mapových listov bolo aj viac farieb resp. odtieňov tej istej farby. Celková presnosť polohopisného obsahu bola aj niekoľko kilometrov.

CC BY Creative Commons Attribution („uvedenie autora“) 4.0

https://data.gov.sk/set/rpi/dat/9c837b0f-393b-44f0-9a1e-c0dfe1b06cc8

Historické mapy

Vytvorenie: 31. 3. 2022

neplánovane

Slovenský

utf8

grid

EPSG:8404

https://tiles.geocloud.sk/mapproxy/service?REQUEST=GetCapabilities&SERVICE=WMTShttps://tiles.geocloud.sk/mapproxy/wmts/1.0.0/WMTSCapabilities.xmlhttps://tiles.geocloud.sk/mapproxy/service?SERVICE=WMTS&REQUEST=GetTile&VERSION=1.0.0&LAYER=vm_I&STYLE=default&TILEMATRIXSET=mzpsr_sjtsk_grid&TILEMATRIX=8&TILEROW=78&TILECOL=15&FORMAT=image%2Fpng

Názov: gml+xml Verzia: unknown

Toto mapovanie, nazývané aj jozefínské (podľa rakúsko-uhorského panovníka Jozefa II.) bolo prvým systematickým mapovaním rozľahlého územia rakúsko-uhorskej monarchie. Dnešné územie Slovenska je na 210 úplných sekciách a ďalších asi 60 sekciách, ktoré podľa dnešných štátnych hraníc do nášho územia väčšou či menšou čiastkou zasahujú. S prestávkami bolo mapovanie vykonané v rokoch 1769 až 1785. Polohopisným podkladom na našom území bola Müllerova mapa Uhorska z roku 1709 v mierke 1:137 000. Pevné význačné body boli vynesené do vymeriavacích listov v mierke 1:28 800. Sieť zvolených bodov bola zhusťovaná pretínaním (meraním uhlov astrolábom) a potom na takomto podklade bol s čiastočným využitím meračského stola zakresľovaný vojensky dôležitý polohopis a pôdny reliéf. Väčšinou sa však používala metóda „a la vue“ t.j. odhad od oka, pri ktorej sa pohyboval topograf spravidla na koni a vzdialenosti určoval krokovaním. Jeden dôstojník mal za letnú sezónu zmapovať najmenej 6 štvorcových míľ, čo predstavuje asi 350 kilometrov štvorcových. Na území Slovenska sa pracovalo už o čosi presnejšie, pretože v bývalom Uhorsku boli v tom čase už zmerané zakladnice s astronomickou orientáciou. Terénny reliéf bol znázornený šrafovaním podľa zásady „čím vyšší, tým tmavší“. Prevažná časť mapových sekcií bola vyhotovená v tzv. jednoduchej vojenskej mierke 1:28 800 (výnimočne 1:14 400), pričom 400 viedenských siah alebo 1 000 krokov bolo zmenšované na dĺžku 1 viedenského palca. Každá sekcia týchto súborov má rozmer 23,5 x 15,5 viedenských palcov, t.j. 618x408 mm. Hneď pri začatí mapovania boli síce dané dôstojníkom inštrukcie o tom, čo má byť predmetom merania a zobrazenia, ale metóda – spôsob zisťovania a zaznamenania obsahu mapy – nebola predpísaná. Každý topograf - mapér, mal určitú voľnosť zariadiť sa podľa vlastných predstáv a vlastného vkusu. Značkový kľúč nebol spočiatku prísne dodržiavaný a niekedy bola mapová symbolika mierne upravovaná. Mapové listy boli ručne kolorované v piatich farbách ale na viacerých mapových listov bolo aj viac farieb resp. odtieňov tej istej farby. Celková presnosť polohopisného obsahu bola aj niekoľko kilometrov.

Kontaktné miesto
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Námestie Ľ. Štúra
81235, Bratislava - mestská časť Staré Mesto
Slovenská republika
martin.tuchyna@enviro.gov.skmartin.zeman@enviro.gov.sk

Slovenský

5. 12. 2023

https://data.gov.sk/set/data/gmd/9c837b0f-393b-44f0-9a1e-c0dfe1b06cc8